Dobrý pocit z práce

Nedeľa 11. júla 2010 Petrohrad, Rusko:

6 : 57

Zobudil som sa už o piatej. Vyspatý, oddýchnutý a so skutočne hlbokým pokojom na duši. Tomuto sa povie Dobrý pocit. Sadol som k počítaču a napísal to, čo ste čítali doteraz.

Na prvé dve minúty Procesion, ktoré som prežil  včera krátko po štvrtej na scéne Big tentu pred 2500 divákmi si jednoducho nedokážem spomenúť. To bol taký stres. Vedomie, že už to nezastavím, už nik nepovie „Stop O.K. next …“, ten pocit zraniteľnosti a obrovskej reponsibility ma na pár minút obrali o vedomie. Hral som, dokonca vraj bez omylu a zrozumiteľne a dobre, len moja pamäťová stopa chýba. Potom som sa na chvíľu uvoľnil pri Lustres, ale opäť sa dostavilo napätie. Nasledovala scéna, ktorú sme nikdy neskúšali, krátka, ale nebezpečná, mal som len prebehnúť cez javisko pomedzi veľké hýbajúce sa kruhy, no vedomie, že potom vzápätí budem prvý raz pred toľkými ľuďmi chodiť dolu hlavou po lane ma oberalo o sily. Pamätám sa, že keď ma vytiahli do výšky, celý som sa triasol, až som sa bál, že to nezvládnem. Chvalabohu, akonáhle sa závesná konzola pohla, upokojil som sa a všetko v Imaginary Tightwhire sa udialo all right. Napätie mi ostalo ešte aj do nasledujúcej scény Fanfare, no a po nej konečne prišlo mierne uvoľnenie. Kleizmer už bol takmer v pohode a záver prvej časti som už prežíval takmer s radosťou. V pauze som sa konečne poriadne najedol a to mi dodalo silu a ešte väčší pokoj. Celé druhé predstavenie začínajúce o ôsmej večer som už potom prežíval ako naozajstnú premiéru. Mám pocit, že aj ostatní ocenili nadhľad a pokoj, ktorý sa dostavil a záverečná klanačka pred nabitým hľadiskom, to bolo jednoducho naozajstné zadosťučinenie. Zažil som to už pri Najdúchovi v bratislavskej Redute, potom v Hamburgu, kde sme hrali na festivale Milanovu Sládkovú inscenáciu Pantalon und Kolumnbine a včera dvakrát. Erupcia ovácii. To je niečo ako čistý adrenalín do žily.

Ľudia vrieskajú, vyskakujú zo sedadiel, dokonca jeden mladý, asi šesťnástročný fagan, vybehol na scénu a začal ďakovať osobne so slzami v očiach a podával nám ruku a stískal ju akoby si nás chcel zobrať so sebou domov. Za jeden deň 5000 spokojných a nadšených ľudí v hľadisku. To je trochu veľa energie. Veď som sa aj všera večer, keď sme sa o dvanástej vrátili na hotel, cítil ako trikrát vyžmíkaný a potom ešte pre istotu aj prevarený citrón, no dnes ráno po takmer iba štyroch hodinách spánku mám síl za troch. Vďaka. Vďaka, vďaka, vďaka. Paľko, ten zákon zachovania energie v divadle o ktorom si nám hovoril na škole fakt platí, dostaneš presne toľko, koľko odovzdáš. Milan mal si pravdu, aj dva a pol tisíca ľudí môže v jednom momente porozumieť bez jediného slova, keď presne vieš a cítiš čo a ako svojím telom povedať a žiť.

Nuž a na záver musím ešte dodať, čo mi napadlo pri jednej ceste autobusom po Petrohrade. Prvý raz v živote mám pocit, že to, čo robím je úplne v mojich rukách. Nikoho tu nezaujíma odkiaľ som, kto sú moji rodičia, akých som mal učiteľov, aké som mal doteraz výsledky v práci a vôbec, čo som robil, kým som sem prišiel. Ukáž čo vieš a rob to, ako najlepšie vieš. That’s all! Žiadna protekcia, žiadne kamarát kšefty, alebo toto je syn tamtoho a toto je dcéra tamtoho. Nikoho tu niet ako podplatiť ! Všetci sme si jeden druhému rovní, lebo každý je tu vybratý aby bol najlepší. To mi povedali už v Montreale: „My chceme byť najlepší na svete a preto veľmi potrebujeme tých najlepších na svete a takých si aj vyberáme.  My potrebujeme ich, rovnako ako oni potrebujú Cirque du Soleil, ak chcú byť najlepší na svete.“ A táto vzájomná potrebnosť je neuveriteľne oslobodzujúca. Nik nikomu nič nezávidí, lebo každý je na každom rovnako závislý a všetci vieme, že každý si svoje miesto musí každý deň poctivo zaslúžiť a musíme a zároveň môžeme si vzájomne úplne veriť. Prajem Vám, drahí rodáci, podobnú pracovnú skúsenosť v živote všetkým. HOWGH

Máme jedného z najlepších slovákov v show Slnečného cirkusu. Osobne gratulujem k Jurajovmu fenomenálnemu výkonu – a to aj keď som ho nevidel. Som presvedčený o tom, že tak bude aj od februára 2011 vo Viedni úplne naživo. Ak chcete aj vy vyjadriť pochvalu alebo niečo pekné zaželať či napísať využite náš email alebo pridajte komentár. Všetky textíky prepošleme priamo Jurajovi, ktorý si to isto zaslúži.

Veľa zdaru a ži svoj sen aj naďalej a rozdávaj svojím telom slová barokového príbehu inscenácie CORTEO.