Good show s Jurajom Benčíkom

Juraj Benčík
10 min čítania

Hral som dve predstavenia za sebou v jeden deň. Bez generálky, bez jedinej technickej kontinuálnej skúšky, jednoducho … hýbať sa vieš, tak skoč a plávaj.

Sobota 10. júla 2010 Petrohrad, Rusko :

07 : 12

Už naozaj nedokážem ležať v posteli. Zaspal som síce až okolo tretej, ale ďalej sa už naozaj nemôžem prevaľovať, to je horšie ako cvičenie, ale cvičiť sami už vôbec nechce, nech mám síl čo najviac. Tak sa aspoň osprchujem. Ale až o chvíľu.

08 : 17

Fajn, to by už asi fakt bolo vhodné vstávať, nech sa nemusím ponáhľať. Sprcha, holenie, čaj. Takto precízne som sa holil naposledy, keď som mal randezvous avec ma femme fatale. Som celkom pokojný, ale mám zvláštny pocit malej istoty, akoby som na niečo zabudol a neviem si spomenúť na čo. Tak budem myslieť na iné veci. .. keby sa to dalo.

09 : 57

Opúštam izbu hotela Park Inn Pribaltijskaja na ulici Korablestrojitelej. Výhľad na Baltik, klimatizácia, chladnička, televízor, elektronický kľúč a žltá voda z vodovodu. Russia ! Pätnásť poschodí a osem výťahov v každom z dvoch krídel hotela. Pred hotelom obrovská socha Cara zakladateľa – Petra Veľkého, okolo nej traja chlapci na skateboardoch. Pôjdem na to metro pešo, to je namiesto rozcvičky a zadarmo.

10 : 20

Najprv línia tri – zelená, dve zastávky z Primorskaja na Nevsky prospekt, tam prestup na líniu dva – modrá a šesť zastávok smerom na Kupcino. Park Pobedy. Výstup. Opäť pešo, nádherným parkom pomedzi jazerné rybníčky v tom najväčšom teple aké tu za posledné desaťročia mali. Už pred obedom je viac ako tridsať ! Chválabohu, nemám sa kam ponáhľať, no keď zazriem nad stromami Parku Víťazstva na vrcholkoch stĺpov Veľkého stanu štyri známe vlajky – Cirque du Soleil, Quebeck, Kanada a Rusko, začne sa mi trochu vlniť niečo okolo pupka.

11 : 27

Čas na raňajky. Len si zložím plecniačik v dressing room a hybaj do kitchen. Odstavený pomaranč a grep, ringloty a broskyňa. Zelený čajík… najprv sa trochu pretiahnem, aby som mal lepší pocit zo života. Uprostred Artistic tent je gymnstická plocha aj s fit loptami a ostatnými pomôckami fyzioterapie, ktorá je hneď vedľa garderóby. Oproti je tanečná plocha s baletizolom pri ktorej stoja tri kondičné mašiny, vedľa je veľká trampolína, uprostred stanu konštrukcia na výcvik lietania z rúčky do rúčky, za ňou hrazdy na Tournik a za nimi posiľňovacie náradia. Tak dnes stačí ta gymnastika.

12 : 33

Prvé líčenie. Postup mám rozpísaný na siedmych stranách v štrnástich krokoch s príslušnými fotografiami. Líčidlá som dostal už v Montreale, štetce som vyfasoval tu, už pred týždňom, a odličovače a ostatné osobné propriety som si kúpil pred dvoma dňami. Pomaly ďalej zájdeš a hlavne urobíš menej chýb. Fakt mám pocit akoby som bol celý spomalený. To je asi automatická obrana organizmu proti tomu stresu, čo má čaká o štyri hodiny.

14 : 02

Takto pomaly som sa ešte v živote nelíčil. Ale stojí to zato. Pochvala sa ozýva z každej strany. Kolegovia sa začínajú trúsiť, rozcvičovať, obedovať. Ja už jesť nemôžem. Cítim, že žalúdok potrebuje priestor na iné pohyby, najmä na ten dolu hlavou ponad celou manéžou. Čas na fyzioterapiu. Trochu ma tlačí ľavá strana chrbtice cítim tenziu v zadu na pravej nohe. „O.K.“, povie Shelly, „ ľahni na brucho“, a o pár minút už cítim v celom tele nádherné uvoľnenie.

14 : 27

O tretej je Warm up, dám sa do kostýmu nech mám potom už so všetkým pokoj. Všetci mladší sa čudujú, prečo tak skoro, všetci starší kvitujú môj pokoj a pripravenosť. Čo už, skúsenosť je neprenosná. Považujem sám pre seba to prvé predstavenie o štvrtej za verejnú generálku. Doteraz som ešte ani raz v živote nemal možnosť zahrať si celú inscenáciu kontinuálne so všetkými technickými detailami, tak nech po mne nik nechce, aby som to nazýval premiéra, to by som si teda vyprosil. Oni nech si to tak volajú, keď chcú, moja premiéra je až večer o ôsmej. Kua ! A čo by to aj bola za premiéra popoludní, ne nie ?!

15 : 00

Ako hodinky presný, v zadnej časti Artistic tent, ktorá sa volá Tapis Rouge, lebo je tam maličký kruhový červený koberček, je nastúpený celý Artistic team vrátane generálneho manažéra Corteo Jamesa Tanabea, pôvodom z USA (mama Japonka, otec Škótsko-Írsko) a pri kyborgu stojí Band leader Tom … raz dva tri a všetci spievame : „ Ya se fue …“, nasleduje Guarda la su aj s clapingom a potom palicova. To je taký zvláštny, veľmi funkčný rituál, pri ktorom sa všetci postavia do kruhu, väčšina si vezme do jednej ruky asi trištvrtemetrovú palicu z dreva, niečo ako násadka na metlu, ale kratšie a bez toho aby sa pozrel človek kam, hodí palicu do vzduchu smerom na ľudí stojacich v kruhu. Cieľom je aby ani jedna palica nespadla na zem. Ak spadne, ten, kto je najbližšie ju zdvihne, no zároveň sa všetci jednou rukou dotknú zeme na znak spoluúčasti. V prípade, že niekto pociťuje potrebu vstúpiť do stredu kruhu, môže tam ísť a buď tam len tak stáť a nechať sa obhadzovať, alebo môže skúsiť okolo svištiace palice chytať. V istom momente sa niekto rozhodne zdvihnutím ruky cvičenie ukončiť a všetci s ním súhlasia rovnakým gestom. Fakt účinne to spojí celý team na jednej úrovni duševnotelesnej koncentrácie a napätia. A ešte aj temporytmus to navodí spoločný. Po cvičení sa všetci rozídeme a každý sa venuje vlastnej príprave na show.

15 : 34

Mám vo zvyku skontrolovať si pred predstavením všetky rekvizity v zákulisí. Robím to aj v SND, tak prečo by som to nerobil v CDS. „ It is not your job“, oponujú kolegovia. No čo mám robiť? Ako im vysvetliť, že to nie je kontrola práce technikov a rekvizitárov, ktorí vždy všetko detailne pripravia na svoje miesto a všetci máme a musíme mať istotu, že to tam je (ak by nebolo, mohlo by sem tam ísť aj o život), ale že je to jednoducho môj rituál? Idem a hotovo. Topánky a svietniky sú na mieste, ale kde mám harnesy, popruhy na pripútanie sa človeka k lanám na lietanie? Aha na,  druhej strane, oznamuje mi rigger Jassie. Tak pekne popod sedadlá na druhú stranu stage … áno tu sú. Fajn, mám pokoj, môžem si vziať do ruky zdochnuté sliepky a pripraviť sa na Animation. Dohodol som si so Štefanom, ktorý robí pri predohre salto na scéne, taký malý joke s tými sliepkami, verím, že to výjde.

15 : 45

„Stand by for animation. Animation in ten minutes.“, ozýva sa hlas stage menežérky Anny z reproduktorov monitora. Postupne sa v zákulisí dvíha napätie a cítiť vzrušenie. Nie, nesúvisí to so mnou. To je tu jednoducho tak. Vždy. Každé jedno predstavenie sa hrá ako prvé a akoby šlo o život … lebo naozaj môže byť zároveň pre niekoho posledné. To nie je strašenie, nie je to zveličenie, to je realita cirkusu. Všetci sa vzájomne dopujú endorfínmi, stískaním rúk, klepaním po pleci, dokonca objatiami  si odovzdávajú energiu a prejavujú dôveru a spolupatričnosť. Vždy !!! Až mám občas pociť, že je to ako kedysi, keď sme hrávali na vysokej škole vo vtedajšom štúdiu VŠMÚ v Redute v Bratislave, kde sme desiatimi predstaveniami našej najúspešnejšej inscenácie Najdúch takmer do prasknutia nabité hľadisko dostávali do extázi práve takým nadšením.

15 : 55

Zahrmí. To je signál. Lavína sa pohla a už ju zastaví len posledný tón orchestra a tma na konci predstavenia. Hlavou sa mi mihne naša hymna .. nie, nie som taký veľký vlastenec a hurá Slovák, iba tá konotácia …hrmí z reproduktorov, takže nad Big tentom sa asi blíska ! A už vystupujem spod sedadiel hľadiska do uličky. Uf, to je rýchlosť, všetko sviští a ja počujem svoje srdiečko v mojej hlavičke a dýcham asi ako na dvanásťminútovke pri boji o strieborný odznak BZPOV. Prvá časť hľadiska je za nami, prechádzame na druhú stranu a kolegovia technici v zákulisí čakajúci so zdvihnutou rukou na dotyk, tľapnutie, možno jemný stisk, šepnú každému do ucha „ Good show“. Každému a vždy !!!

16 : 00

Animácia skončila. Všetci sme na svojich miestach a začínajú sa rituály. Dotyky pastami, dlaňami, dokonca lakťami, každá skupinka, každý mikroteam má svoje. Opäť objatia a vzájomné priania : „Have a good show, nice show, enjoy …etc.“ Dokonca dva bozky na líca podľa francúzského zvyku a potľapkania po pleciach a stisky rúk, zalomenie palca a napokon na konci palec zdvihnutý priamo k nebu. Tam kam mnohí z nás o chvíľu poletia. Doslova ! Hudba a prvý text z reproduktorov nahraný ruským hercom : „Mne snilis moji pochorony …“ Inscenácia CORTEO začína svoju 1929 reprízu a ja budem hrať postavu WHITE CLOWN !

kľúčové slová: ,
zdieľať tento článok
Napísať komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *