Klaun z Dúbravky: Náručie mu otvorili v Cirque du Soleil

Lenka Juríková
15 min čítania

Ani dva dni pred odletom do kanadského Montrealu, kde má Cirque du Soleil svoje stanovisko, herec Juraj Benčík nezaháľal. Aby bol fit, stihol ešte absolvovať kondičný tréning. Vo svojom byte v Dúbravke už mal veci pobalené v kufroch a v mysli rátal, koľko hodín mu ešte ostáva do odletu. Slovensko sa rozhodol opustiť až na štyri roky, hoci kontrakt s cirkusom má zatiaľ podpísaný len na dva. „Pri obojstrannej spokojnosti sa mi zmluva predĺži,“ hovorí herec a s úsmevom konštatuje: „Ja som obojstranne spokojný už teraz.“

Talent z databázy

Na túto ponuku čakal herec tri roky. Presne toľko figuruje jeho meno v databáze cirkusu, do ktorej sa dostal vďaka konkurzu jednej pražskej agentúry. Bolo to vôbec prvýkrát v histórii, keď do cirkusu hľadali šikovných a talentovaných ľudí v prostredí strednej a východnej Európy. „Z 350 účastníkov štvordňového konkurzu, kde sme od vypĺňania tlačív až po dvojité saltá na trampolíne museli prejsť náročným výberom, nás napokon do databázy vybrali piatich.“

Prvú ponuku dostal krátko nato, išlo o projekt s názvom KA, ktorý sa hráva v stálom šapitó v Las Vegas. „Nie som v pozícii, aby som si mohol vyberať. Ale táto ponuka mi príliš nevyhovovala. Nakoniec ma do tohto projektu ani nevybrali. Oveľa viac sa mi páčil druhý z Las Vegas, kde som mal v predstavení The Beatles Love hrať seržanta Peppera. Bolo mi ľúto, že to nevyšlo. Na druhej strane, nebola tam možnosť vziať do Vegas aj svoju rodinu.“

Nad ponukou z Montrealu nezaváhal ani minútu. „O podmienkach kontraktu sme spolu telefonovali asi hodinu. Nakoniec sa ma spýtali, či mám aj ja nejaké požiadavky. Povedal som, že žiadne nemám. Iba by som bol rád, keby ma z času na čas mohla navštíviť moja rodina. Zarazilo ma, keď mi povedali, že takú požiadavku ešte nedostali. U nich je skôr samozrejmosťou, že rodina je počas trvania zmluvy s umelcom v cirkuse. To som netušil. Rozradostený som okamžite zavolal manželke a ona s nadšením v hlase vykríkla: Ja sa po…“

Rodina však za hercom odletí až v septembri; ubytovanie bude mať zabezpečené v hoteloch. Inak sa ich celý život bude najbližšie roky odohrávať iba v cirkuse. „Je tam telocvičňa, zdravotné a rehabilitačné stredisko, reštaurácia. Samozrejme, i škola, kde sa budú naše deti vzdelávať v angličtine a vo francúzštine. Vychádza to tak, že v nej môj starší syn zmaturuje. A manželka sa bude starať len o to, aby nám všetkým bolo dobre,“ zasmial sa.

Plat ako v NHL

[singlepic id=231 w=250 h=144 float=left]V Kanade sa však Benčíkovci dlho nezdržia, s predstavením  Corteau bude cirkus vystupovať v Rusku a čakajú ich aj v iných európskych metropolách. Juraj hrá v predstavení klauna, ktorý si pri odchode do neba spomína na najkrajšie okamihy svojho života. „Je to mimoriadne sugestívny, snový a lyrický projekt,“ hovorí herec na margo ukážok, ktoré videl dosiaľ iba na internete. „Zo svojho platu som si totiž nikdy nemohol dovoliť kúpiť vstupenky do Cirque du Soleil,“ priznáva.

O to viac ho teší, že zákulisie najväčšieho cirkusu na svete bude mať možnosť spoznať osobne. Zároveň sa mu plní dlhoročný sen. „Časť predstavenia spočíva na klasickej pantomíme, tak ako ju mám rád a ako som sa ju naučil od profesora Milana Sládka,“ vysvetľuje. „Trénoval som v kuse štyri roky, dvanásť hodín denne. Aby sme uživili rodinu, musela moja žena začať pracovať v komerčnom rádiu. Sama sa pritom venovala divadlu.“ Hoci Juraj po skončení „školenia“ u profesora Sládka založil aj Štúdio pantomímy, veľkú dieru do slovenskej kultúry ním, žiaľ, nespravil.

„Desať rokov som tu robil prakticky zadarmo a takmer nik si ma nevšimol. Chcel som, aby sa pantomíma uplatnila, hľadal a prosil som o akúkoľvek podporu. Všade ma odbíjali, že pantomíma na Slovensku nemá žiadnu tradíciu. Podľa mňa je to však iba výhovorka,“ hovorí sklamane. Preto to, že ho oslovili do Cirque du Soleil, vníma ako satisfakciu. „Je to akoby som sa zrazu dostal na najvyššiu možnú planetárnu úroveň.“ Odráža sa to aj na výške jeho zárobku, ktorý za účinkovanie v cirkuse dostane. „Rozdiel medzi mojím platom tu a tam bude rovnaký ako rozdiel medzi platom nášho hokejistu v prvej lige a v lige NHL. Tak ako je NHL najvyššia svetová súťaž v hokeji, tak Cirque du Soleil je najkvalitnejšie a najnáročnejšie divadelné umenie v súčasnosti na celom svete.“

Ani kvapku

Angažmán v cirkuse trvá štyri roky, potom sa súbor musí obmeniť. Herci totiž hrávajú okrem sviatkov takmer každý deň a po čase je na nich vidieť únavu. To, či sa Juraj vráti s rodinou späť na Slovensko, je dnes ešte otázne. U Benčíkovcov sú však na dlhšie odluky zvyknutí; hercov otec, bývalý atlét a dnes tréner, tiež vždy veľa cestoval. Hoci je na svojho syna  mimoriadne pyšný, spočiatku len ťažko znášal, že Juraj sa rozhodol pre hereckú kariéru. Myslel si totiž, že pôjde v jeho šľapajach.

„V tom čase mal také predstavy, že umelci nemôžu skončiť inak ako alkoholici. Veď vtedy bolo aj veľa takých príkladov. Otvorili sa však hranice, prišli možnosti, s nimi sa zvýšili nároky a človek si už nedovolí vypiť. Keby vám v cirkuse našli alkohol v krvi, okamžite s vami rozviažu pracovný pomer a dostanete šesťročný dištanc. Pri náročnej produkcii, keď ide každú sekundu o život, si nikto nemôže dovoliť riskovať,“ vysvetľuje Juraj.

Samého ho pritom čaká zopár akrobatických čísel: prechádzanie po lane dolu hlavou či lietanie ponad manéž. „Som zvedavý, aké budú moje prvé biologické reakcie.“ Okrem akrobacie nechýbajú v cirkuse ani vrcholoví žongléri, tanečníci či speváci. „Ani si nevšimnete, ako sa z divadla stáva cirkus, z cirkusu opera, z opery balet a všetko to naraz začne hrať ako v živom 3D filme. Myslíte si, že idete do cirkusu v šapitó a ten cirkus je vnútri zariadený ako úplne iný svet. Len škoda, že vo svojej histórii ešte nikdy nezablúdil aj na Slovensko,“ dodáva Juraj a naposledy zapózuje s pantomimickým výrazom na tvári. Nečudo, že znázorňuje najmä šťastie a radosť.

Autor fotografie: ARCHÍV J. B.

Zdroj:  www.zivot.sk

Ani dva dni pred odletom do kanadského Montrealu, kde má Cirque du Soleil svoje stanovisko, herec Juraj Benčík nezaháľal. Aby bol fit, stihol ešte absolvovať kondičný tréning. Vo svojom byte v Dúbravke už mal veci pobalené v kufroch a v mysli rátal, koľko hodín mu ešte ostáva do odletu. Slovensko sa rozhodol opustiť až na štyri roky, hoci kontrakt s cirkusom má zatiaľ podpísaný len na dva. „Pri obojstrannej spokojnosti sa mi zmluva predĺži,“ hovorí herec a s úsmevom konštatuje: „Ja som obojstranne spokojný už teraz.“Talent z databázy

Na túto ponuku čakal herec tri roky. Presne toľko figuruje jeho meno v databáze cirkusu, do ktorej sa dostal vďaka konkurzu jednej pražskej agentúry. Bolo to vôbec prvýkrát v histórii, keď do cirkusu hľadali šikovných a talentovaných ľudí

v prostredí strednej a východnej Európy. „Z 350 účastníkov štvordňového konkurzu, kde sme od vypĺňania tlačív až po dvojité saltá na trampolíne museli prejsť náročným výberom, nás napokon do databázy vybrali piatich.“

Prvú ponuku dostal krátko nato, išlo o projekt s názvom KA, ktorý sa hráva v stálom šapitó v Las Vegas. „Nie som v pozícii, aby som si mohol vyberať. Ale táto ponuka mi príliš nevyhovovala. Nakoniec ma do tohto projektu ani nevybrali. Oveľa viac sa mi páčil druhý z Las Vegas, kde som mal v predstavení The Beatles Love hrať seržanta Peppera. Bolo mi ľúto

, že to nevyšlo. Na druhej strane, nebola tam možnosť vziať do Vegas aj svoju rodinu.“

Nad ponukou z Montrealu nezaváhal ani minútu. „O podmienkach kontraktu sme spolu telefonovali

asi hodinu. Nakoniec sa ma spýtali, či mám aj ja nejaké požiadavky. Povedal som, že žiadne nemám. Iba by som bol rád, keby ma z času na čas mohla navštíviť moja rodina. Zarazilo ma, keď mi povedali, že takú požiadavku ešte nedostali. U nich je skôr samozrejmosťou, že rodina je počas trvania zmluvy s umelcom v cirkuse. To som netušil. Rozradostený som okamžite zavolal manželke

a ona s nadšením v hlase vykríkla: Ja sa po…“

Rodina však za hercom odletí až v septembri; ubytovanie bude mať zabezpečené v hoteloch. Inak sa ich celý

život bude najbližšie roky

odohrávať iba v cirkuse. „Je tam telocvičňa, zdravotné a rehabilitačné stredisko, reštaurácia. Samozrejme, i škola, kde sa budú naše deti vzdelávať v angličtine a vo francúzštine. Vychádza to tak, že v nej môj starší syn zmaturuje. A manželka sa bude starať len o to, aby nám všetkým bolo dobre,“ zasmial sa.

Plat ako v NHL

V Kanade sa však Benčíkovci dlho nezdržia, s predstavením  Corteau bude cirkus vystupovať v Rusku a čakajú ich aj v iných európskych metropolách. Juraj hrá v predstavení klauna, ktorý si pri odchode do neba spomína na najkrajšie okamihy svojho života. „Je to mimoriadne sugestívny, snový a lyrický projekt,“ hovorí herec na margo ukážok, ktoré videl dosiaľ iba na internete. „Zo svojho platu som si totiž nikdy nemohol dovoliť kúpiť vstupenky do Cirque du Soleil,“ priznáva.

O to viac ho teší, že zákulisie najväčšieho cirkusu na svete bude mať možnosť spoznať osobne. Zároveň sa mu plní dlhoročný sen. „Časť predstavenia spočíva na klasickej pantomíme, tak ako ju mám rád a ako som sa ju naučil od profesora Milana Sládka,“ vysvetľuje. „Trénoval som v kuse štyri roky, dvanásť hodín denne. Aby sme uživili rodinu, musela moja žena začať pracovať v komerčnom rádiu. Sama sa pritom venovala divadlu.“ Hoci Juraj po skončení „školenia“ u profesora Sládka založil aj Štúdio pantomímy, veľkú dieru do slovenskej kultúry ním, žiaľ, nespravil.

„Desať rokov som tu robil prakticky zadarmo a takmer nik si ma nevšimol. Chcel som, aby sa pantomíma uplatnila, hľadal a prosil som o akúkoľvek podporu. Všade ma odbíjali, že pantomíma na Slovensku nemá žiadnu tradíciu. Podľa mňa je to však iba výhovorka,“ hovorí sklamane. Preto to, že ho oslovili do Cirque du Soleil, vníma ako satisfakciu. „Je to akoby som sa zrazu dostal na najvyššiu možnú planetárnu úroveň.“ Odráža sa to aj na výške jeho zárobku, ktorý za účinkovanie v cirkuse dostane. „Rozdiel medzi mojím platom tu a tam bude rovnaký ako rozdiel medzi platom nášho hokejistu v prvej lige a v lige NHL. Tak ako je NHL najvyššia svetová súťaž v hokeji, tak Cirque du Soleil je najkvalitnejšie a najnáročnejšie divadelné umenie v súčasnosti na celom svete.“

Ani kvapku

Angažmán v cirkuse trvá štyri roky, potom sa súbor musí obmeniť. Herci totiž hrávajú okrem sviatkov takmer každý deň a po čase je na nich vidieť únavu. To, či sa Juraj vráti s rodinou späť na Slovensko, je dnes ešte otázne. U Benčíkovcov sú však na dlhšie odluky zvyknutí; hercov otec, bývalý atlét a dnes tréner, tiež vždy veľa cestoval. Hoci je na svojho syna  mimoriadne pyšný, spočiatku len ťažko znášal, že Juraj sa rozhodol pre hereckú kariéru. Myslel si totiž, že pôjde v jeho šľapajach.

„V tom čase mal také predstavy, že umelci nemôžu skončiť inak ako alkoholici. Veď vtedy bolo aj veľa

takých príkladov. Otvorili sa však hranice

, prišli možnosti, s nimi sa zvýšili nároky a človek si už nedovolí vypiť. Keby vám v cirkuse našli alkohol

v krvi, okamžite s vami rozviažu pracovný pomer a dostanete šesťročný dištanc. Pri náročnej produkcii, keď ide každú sekundu o život, si nikto nemôže dovoliť riskovať,“ vysvetľuje Juraj.

Samého ho pritom čaká zopár akrobatických čísel: prechádzanie po lane dolu hlavou či lietanie ponad manéž. „Som zvedavý, aké budú moje prvé biologické reakcie.“ Okrem akrobacie nechýbajú v cirkuse ani vrcholoví žongléri, tanečníci či speváci. „Ani si nevšimnete, ako sa z divadla stáva cirkus, z cirkusu opera, z opery balet a všetko to naraz začne hrať ako v živom 3D filme

. Myslíte si, že idete do cirkusu v šapitó a ten cirkus je vnútri zariadený ako úplne iný svet. Len škoda, že vo svojej histórii ešte nikdy nezablúdil aj na Slovensko,“ dodáva Juraj a naposledy zapózuje s pantomimickým výrazom na tvári. Nečudo, že znázorňuje najmä šťastie a radosť.

zdieľať tento článok
Napísať komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *