Oslnivá show bola splneným snom

O tom, že Varekai ide na európske turné som vedel už rok pred plánovanou zastávkou vo Viedni. Do Európy, a tak blízko od Bratislavy, Cirque du Soleil nechodí každý rok. Veľmi som sa tomu potešil, pretože to prišlo v pravý čas. Asi rok po tom, čo som Slnečný cirkus videl v televízii. Vtedy som ani v najkrajšom sne neveril, že niekedy by som mohol ísť priamo pod Grand Chapiteau. Bol to vtedy môj najsilnejší nesplniteľný sen. V okamihu pár hodín sa zdalo, že sa predsa len splní.

Takže bolo teda vymaľované. Zdalo sa teda, že na začiatku októbra si teda sám môj veľký sem splním. Vstupenky si kúpim a budem v hľadisku je jasná vec, no nepôjdem tam sám. Tento zážitok si len pre seba nemôžem nechať. Mal som čas rozmýšľať s kým pôjdem. 8. mája som už nemohol vydržať a rozhodol som sa vstupenky kúpiť. Ešte stále som nevedel, kto pôjde so mnou ale kúpil som lístky dva. O mesiac nato som sa konečne rozhodol, že so mnou pôjdu moji rodičia. Zaslúžia si pozvanie odo mňa a budem veľmi rád, že na oslnivej show Varekai budú sedieť vedľa mňa. Hneď potom som dokúpil ešte jeden lístok, a začal som odpočítavať ten kopec dní, ktorý ostával do 5. októbra. Za ten čas, som chcel toho veľa stihnúť, ale zároveň by som bol najradšej aby dni šli rýchlejšie.

Čím viac sa dni už približovali a interval sa skrátil až na jeden týždeň, tak prípravy na cestu do Viedne nabrali rýchly spád. Ubytovanie, príprava cesty, lokalizácia proste aby sa na nič nezabudlo. Ja osobne som začal mať strašne divný pocit, že sa niečo pokazí, že sa proste nakoniec do Viedne nedostanem. Možných katastrofických scenárov ma napadalo každý deň niekoľko. Napríklad, že nestihneme prísť na miesto Rotundenplatz včas, že nám nebudú platiť lístky, že niekto ochorie alebo jednoducho bude show zrušená pre vážne zranenie. Snažil som sa ale koncentrovať len na to, že všetko dopadne ako má. Presne tak, ako to v reále aj dopadlo absolútne bez najmenších problémov. Na Rotundenplatz sme boli už 2 hodiny pred začiatkom predstavenia. Išli sme ešte pozrieť na zábavný park, len pár krokov od miesta,  a potom 45 minút pred začiatkom predstavenia sme vstúpili pod Grand Chapiteau. Ešte predtým, som si urobil fotky z vonku, a neskôr samozrejme aj z vnútra aj keď ono to je zakázané. V hľadisku som už zákaz plne rešpektoval.

Strážna služba v oblekoch, všade vlajky, tričká suveníry, masky, občerstvenie, pukance a strašne vysoké ceny. Biele Grand Chapiteau a kolíky zabodnuté do tvrdého asfaltu.

Túto show som už pred rokom videl na DVD. Kúpil som si ho len krátko po tom, čo som videl show v televízii. Odvtedy, čo som vedel, že táto show príde len kúsok od Bratislavy, pokúšal som sa na ňu zabudnúť. A to len preto, aby bol môj zážitok, čo najväčší. Predsa len, keď už niečo vidíte po druhýkrát stráca sa moment prekvapenia. Poznáte jednotlivé čísla v show a tušíte, čo bude nasledovať. Dnes už poznám rozdiel živého predstavenia, ktorá sa zo žiadnym záznamom porovnávať nedá. A samozrejme, že sa mi zabudnúť nepodarilo.

Už 15 minút pred oficiálnym začiatkom začala divákov „otravovať“ komická dvojica. Aj táto časť patrí k Cirque du Soleil. Postupne sa javisko zaplňovalo rôznymi „potvorkami“, až ani nebolo jasné, kedy sa vlastne riadne predstavenie Varekai začalo. Z uličiek v hľadisku prichádzali muzinkanti, ktorí odohrali celé predstavenie. Špeciálne tento príchod odštartoval ten pravý pocit z umenia Cirque du Soleil. Dokonalosť v každom detaile, neuveriteľné výkony artistov vidíte na vlastné očí, k tomu emócie okorenené hudbou a spevom. Pastva pre očí pokračuje nasvietením scény a pestrofarebnými kostýmami. Páčilo a upútalo ma doslova všetko. Všímal som si veľmi veľa detailov, pretože celú show som už poznal. A pocit, že vedľa mňa sedia aj moji rodičia. No nedá sa to opísať. Posledné číslo pred prestávkou – rýchlosť, energia a oheň v podobe Georgian Dance. Takto by som mohol menovať každé jedno číslo, pretože každé  nedá sa vybrať to najlepšie. Skončil by som celkovým finále. Tretí rad. Od umelcov som na pár metrov. Kontakt z očí do očí. A standing ovation. Nezažil som nič podobné. A boli to obyčajní ľudia. Oplatilo sa to vidieť, cítiť, počuť a zažiť. S odporúčaním pre všetkých, pre ktorých peniaze neznamenajú tak veľa, aby ľutovali to vysoké vstupné.

Bol som prvýkrát pod Grand Chapiteau na živom vystúpení Cirque du Soleil. Tak silný zážitok to  pre mňa bol, že som od tej chvíle začal svet vnímať inak. Bol to môj splnený najsilnejší sen a teraz mám ďalší. Smer Las Vegas. Ale o tom až nabudúce.