Slnečná drina

Výkony akrobatov v Slnečnom cirkuse mohli pred pár rokmi sledovať diváci v Prahe, z času na čas sa záznam niektorého predstavenia objaví v televízii. Ako sa možno dostať do takejto šou? „Počas mojej gymnastickej kariéry sme s trénermi a kolegami viackrát zaregistrovali, že niektorí úspešní gymnasti jednoducho ‚zmizli‘ zo scény,“ začal svoje rozprávanie Ján Petrovič. Komunikovali sme spolu vďaka internetu, keďže práve účinkuje v šou Saltimbanco, a tá je posledné mesiace na turné po Severnej Amerike. „Neskôr sme zistili, že sa uplatnili v Cirque du Soleil (CDS). Vtedy som si prvýkrát pomyslel, že raz by som sa tam mohol dostať aj ja.“

Vyhliadli si ho

V roku 2003 sa s gymnastickým družstvom zúčastnil na majstrovstvách sveta v kalifornskom Anaheime. „Všimli si ma tam skauti z Cirque du Soleil, ktorí majú na starosti zháňanie potenciálnych artistov. Každý rok totiž vznikne pod touto značkou nová šou, je to obrovská spoločnosť, dá sa povedať skoro fabrika.“ Skauti oslovili jeho trénerov Martina Zvala a Jozefa Konečného, či by Ján nemal chuť vyskúšať to u nich. Keďže v tom čase sa už mladý športovec nemohol nominovať na OH v Aténach, tréneri ho podporili. Veď mal za sebou osemnásť rokov gymnastiky, skončil školu… Na Slovensku by sa týmto športom uživil len ťažko. „Zúčastnil som sa na päťmesačnom kempe v prípravnom tréningovom centre CDS v Montreale, kde som absolvoval pre jednostranne zameraného gymnastu veľmi náročnú hereckú, tanečnú a akrobatickú prípravu,“ spomína Ján. „Bola plná všelijakých bláznivých cvičení zameraných na tvorivú improvizáciu, s čím sa človek pri športovej gymnastike nestretne. A to všetko pri mojej nenápadnej povahe,“ usmieva sa.

Drina v kempe

V kempe CDS sa trénuje každý deň od pol desiatej do šiestej večer s hodinovou prestávkou na obed. „Predpoludním sme mali väčšinou umelecké časti prípravy, tanec, herectvo, hlasové a pohybové cvičenia. Museli sme zabudnúť na všetky predsudky a ukázať, čo v nás je. Improvizovať, improvizovať a zase improvizovať, použiť svoju fantáziu a tvorivosť. To je dôležité hlavne pre šou Saltimbanco, v ktorej teraz účinkujem. Tam si každý musí nájsť svoj štýl, ktorým sa bude prezentovať na pódiu,“ vysvetľuje Ján. Každá hodina v tréningovom kempe sa nahráva na video, hodnotí sa, a to neskôr rozhoduje aj o konečnom výbere a kontrakte. „Popoludní sme mali akrobatické tréningy, ktoré postupne naberali konkrétnu formu čo najbližšiu k podmienkam a prostrediu šou, na ktorú kandidáta trénujú. Každý mesiac sú prezentácie, na ktoré prídu umeleckí a akrobatickí „papaláši“ a osobne každého hodnotia. Podľa toho potom človek vie, na čom treba zapracovať, aby kontrakt neostal len snom,“ hovorí Ján a dodáva, že podmienky sú vysoko profesionálne, materiálne vybavenie neskutočné a dbá sa na každý detail. Pobyt mladého Slováka v tréningovom kempe sa však najprv neskončil veľmi šťastne. Dozvedel sa, že nemajú voľné miesto na pozíciu, na ktorú bol pripravovaný, a poslali ho domov s tým, že má čakať.

Tri roky čakania

Po návrate na Slovensko sa Ján rozhodol, že sa ku gymnastike vráti, aby sa udržal vo forme, a absolvoval aj nejaké preteky… „Cítil som však, že už to nie je to, čo bývalo. Už som mal iné priority. Z CDS sa mi neozvali ani po roku a mal som ponuku ísť pracovať do japonského cirkusu. Skákal som tam na trampolíne. Mávali sme aj pätnásť šou do týždňa, čo je nad ľudské možnosti, pričom na bezpečnosť tam nebrali žiadne ohľady. Vydržal som to pätnásť mesiacov bez prestávky,“ hovorí o skúsenosti z Japonska. Keď sa chystal vrátiť domov, ozvali sa mu zo Slnečného cirkusu. „Trvalo im takmer tri roky, kým si na mňa spomenuli, a ja som už naozaj ani nedúfal.“

Saltimbanco

„Práve som sa vrátil z vystúpenia a som totálne mŕtvy,“ napísal mi do skypovej konverzácie Ján. „Prepáčte, skúsim vám odpísať zajtra, ale radšej nič nesľubujem. Musím za niekoho zaskakovať v šou a predtým sa naučiť, čo robí za normálnych okolností on. Bude toho na mňa veľa.“

Cirque du Soleil má viacero šou, ale iba dve z nich – Delirium a Saltimbanco menia miesto každý týždeň, čo je podľa Jána fyzicky a psychicky nesmierne náročné. „Človek žije po hoteloch, veľa cestuje…“ Predstavenia bývajú päť dní v týždni, cez pracovné dni jedno za deň a cez víkend a v dňoch pracovného voľna či v prípade veľkého záujmu o lístky sú dve predstavenia. Niekedy sa presúvajú za týždeň aj dvakrát. „Cestujeme väčšinou v noci a potom máme voľno, ktoré je nevyhnutné na načerpanie nových síl. Bývajú to pondelky a utorky, v stredu začíname, a to je pre mňa najťažší deň v týždni. Máme veľa tréningov, musíme otestovať nové nastavenia náradia, keďže každý štadión je iný, má iné rozmery a aj naša orientácia sa musí meniť podľa priestoru. Na tréningoch pred vystúpeniami je vždy čo zlaďovať. Často treba aj za niekoho zaskakovať, čo vo väčšine prípadov znamená, že na tréning musia takmer všetci. V Saltimbanco je skupina ľudí, v nej som aj ja, ktorá robí dve hlavné čísla šou, Russian Swing a Chines poles, a ak sa niekto zraní, musíme improvizovať skoro všetci, aby zmena nebola citeľná.“ Pred šou ešte musia artisti zvládnuť aj trochu umenia.

„Zložitý mejkap si robíme sami, urobiť ho po polročnej praxi trvá minimálne hodinu, na začiatku turné niekedy aj tri hodiny! Predstavenie je o pol ôsmej a trvá do desiatej. Do postele sa tak dostanem veľmi neskoro, ak chcem mať trošku voľného času pre seba. Ráno dospávam do pol jedenástej a potom sa ide zasa na tréning. Trénujeme každý deň, ak nemáme dve predstavenia.“ Zákulisie nablýskanej šou je veľmi tvrdé. „Človek jednoducho nemá kedy dýchať, súkromný život takmer neexistuje. Ľudia v hľadisku nám závidia, myslia si, že žijeme bezstarostne, akoby v inom svete. Na pódiu sme herci, čo prezentujú radosť zo života, no v zákulisí sme ako všetci ostatní so svojimi vlastnými problémami. Každé tri mesiace máme možnosť ísť na dva týždne domov a na všetko zabudnúť, čo je naozaj nevyhnutné.“

Zmluvu podpisujú účinkujúci väčšinou na rok a potom sa vo veľkom predstihu rozhoduje, či si chcú umelca ponechať, prípadne či on sám nechce odísť, aby vedeli, koho pozvať do montrealského tréningového strediska, a stihli tak potrebnú prípravu a integráciu do šou. Ján ešte nevie, dokedy pri tejto práci zostane. „Je to vo hviezdach. Záleží to od viacerých faktorov, z ktorých sú najdôležitejšie dva – zdravie a rodina.“

Slnečný cirkus je dnes obrovský podnik, v ktorom pracujú stovky ľudí. V ponuke má spolu 16 šou – z nich niektoré sú pevne viazané k určitému miestu, iné zase môžu za svojimi divákmi cestovať. Saltimbanco, v ktorej účinkuje Ján, sa z USA presunula do Kanady. Ako sme sa od neho ešte dozvedeli, v Slnečnom cirkuse nie je jediný Slovák. Okrem neho v ňom vystupuje ešte bývalá moderná gymnastka Alexandra Apjarová z Prešova, ktorú mal možnosť vidieť v šou Delirium a bola vynikajúca.

článok je publikovaný so súhlasom časopisa Život
Zdroj: Život