Čím by som ako kritik začala…
– Hudba: dokonalá hudba, ktorá podtrhne každý nádych, či pohľad. Tá hudba nehýbe vašimi prstami do rytmu. Máte pocit, že hýbe vašou dušou. Váš dych sa prispôsobí jej rytmu a bojíte sa, čo i len hlasnejšie nadýchnuť, aby ste neprišli o jediný tón.
– Kostýmy: sú neskutočne prepracované a zvýrazňujú každučký pohyb či hoci aj napnutie svalu. Neskutočné farby a priam vlastný charakter každého kusu róby, máte pocit, že to oblečenie samo o sebe má dušu.
– Maska: Je tiež obdivuhodná. Každý poryv myšlienky sa odzrkadlí na mimike, a tá je priam kúzelne podtrhnutá farbami. Vášeň, pokora, jemnosť, dravosť, cudnosť či láska sú stonásobne výraznejšie a intenzívnejšie vďaka tváram, že vojdú aj priamo do vás, ovládnu vám vnútro a všetko ostatné vyhodia. A keď si uvedomíte, aké sú to pocity, predstava toho, ako ich jedno predstavenie dokáže spojiť do absolútnej harmónie a súladu je neuveriteľná.
– Javisko: Môžete si všimnúť, že nikdy nie je na javisku /scéne/ len jeden. Vždy sa paralelne s výrazným vystúpením odohráva aj minimálne jedna iná dejová línia trochu v pozadí. A všimla som si, že tam platí pravidlo zápalky. To jest: aj zápalka má na javisku svoj význam. Ak nie, tak tam nemá čo hľadať.
Každý jeden úsmev, žmurknutie a aj tá hlúpa zápalka má v predstaveniach slnečného cirkusu svoj význam a nedoceniteľnú hodnotu.
– Príbeh: Bez slov, či jasných ukazovateľov dokážu vyjadriť celý príbeh aj s najjemnejšími dotykmi pozadia len pohybmi. Ja hrám v divadle a čudovali by ste, aké je niekedy ťažké vyjadriť čo i len lásku presvedčivo bez slov. A keď si to tak vezmete, veľa ľudí si myslí, že láska je snáď najľahšia na nemé vyjadrenie. Ale divili by ste sa. A pritom príbehu nechýba ani vtip, ani hĺbka a ani show…
– Spev: Neviem, či ste si všimli, ale niekedy slová sú vymyslené. Nepochádzajú zo žiadneho jazyka alebo lepšie povedané pochádzajú zo všetkých. Je až zarážajúce, že vďaka neznámej sile aj tak všetci vieme, čo spievajú.
– Umelci: V neposlednej rade sú tu umelci. Je známe, že dnes má spoločnosť vyše 3 500 zamestnancov, z čoho takmer 900 sú samotní umelci. Zamestnanci a umelci cirkusu pochádzajú z vyše 40 krajín sveta a rozprávajú 25 rôznymi jazykmi. Priemerný vek umelcov je 35 rokov, ale ak ste si sami všimli, v predstaveniach vystupujú aj sotva 8 ročné deti.
Ale čísla nie sú podstatné. Dôležité je to, že ak by ste medzi týchto ľudí chceli patriť, rozhodne vám nestačí žonglovanie. Musíte byť všestranný, ovládať minimálne 5 akrobatických – ODLIŠNÝCH – techník a hlavne byť ochotný tvrdo pracovať každý jeden deň bez prestania.
– Efekty: Nič prehnané, ale predsa veľkolepé. Jednoduché, ale aj tak zarážajúce… Čo viac môžem napísať.
No odporúčam vidieť. Je to nezabudnuteľný zážitok. To je nadnes odo mňa všetko…
I hope you live in the Alegía
článok je publikovaný aj na osobnom blogu autorky
Tak ja dúfam, že v septembri budem mať tú česť vidieť Dralion tu v Sydney. A že budem podobne uchvátený. 🙂